Aj taký vie byť život 3

30. června 2012 v 15:03 | Barunka |  Jednorázovky
Kto by to povedal, že to má toľko znakov :)


Ležím na posteli. Z bytu som sa nepohol už asi týždeň. Zavolal som do práce, že som chorý, aby som mal pokoj. Každú chvíľu píšem Charliemu správy, no ani on mi nepríde pomôcť. Môžem si za to sám, že som bol taký slepý. Keď si to všetko spätne prešiel, uvedomil som si, že mi to naznačoval a ja som ho obvinil z toho, že chce Willa. Som hlupák a zničil som jediné priateľstvo, ktoré som mal. Tak by som potreboval jeho objatie, jeho smiech... Po neviem koľký krát zmáčam vankúš svojimi slzami. Z môjho smútku ma vytrhne zvonček. Nemám vôbec chuť ísť otvoriť, ale ten niekto je vytrvalý, a tak sa postavím. Neistými nohami sa dopravím ku dverám a otvorím. "Charlie..." Neverím vlastným očiam. Musím zistiť, či je skutočný a preto mu skočím mu do náručia. Keď sa okolo mňa ovinú jeho ruky, rozplačem sa. Charlie je späť.

**********************************************************************************
CHARLIE
Odvediem zaveseného Ricka na mňa do izby a usadím ho na pohovku. "Zostaň tu. Urobím ti čaj." Pohladím ho a vytratím sa do kuchyne, kde mu z tých chabých potravinových zásob vykúzlim niečo jedlé. S táckou sa vrátim k nemu do obývačky. "Teraz jedz a pi. Až potom sa porozprávame." Poviem prísne a sadnem si k nemu. Neochotne sa do to jedla pustí. Môj výraz tváre bol jasný, preto neodporuje. Popravde vyzerá hrozne. Červené oči, mastné strapaté vlasy... Z Ricka je troska. Takto nevyzeral ani po tom skoro znásilnení. Ale nie je sa čo čudovať. Will mu zlomil srdce a ešte sa tým v práci chválil. Mal som chuť vraziť mu, ale zdržal som sa kvôli jeho pomoci, keď ma u seba nechal.

"Už nevládzem." Zašepká. Zjedol sotva polovicu, ale pochybujem, že jedol predtým, tak nebudem zbytočne jeho žalúdok zaťažovať.

"Teraz pôjdeš do sprchy a prezlečieš sa."

"Ale povedal si..."

"Žiadne ale. Do sprchy a zober si čisté veci." So slzami na krajíčku prikývne a zmizne v kúpeľni. Ja medzitým prejdem bytom. Odtiahnem všetky závesy a otvorím okná, aby sa tu vyvetralo. Potom chcem prezliecť posteľ. Zoberiem mobil, ktorý tam leží a všimnem si ďalšiu rozpísanú správu pre mňa. Znie naozaj zúfalo. S povzdychom položím mobil a vrhnem sa do prezliekania periny a vankúša. Musím sa priznať, že som o tom, či mám k Rickovi prísť, uvažoval veľmi dlho. Moje city stále nezmizli, ale aspoň som sa s tým začal vyrovnávať. No keď som ho uvidel, znova som na začiatku. Spokojne sa pozriem na svoju prácu. Konečne to tu vyzerá ako u ľudí.

"Charlie." Ozve sa zašepkanie. Otočím sa. Rick stojí s mokrými vlasmi trasúc sa od zimy pri dverách.

"Do postele." Uložím ho ako dieťa a ľahnem si k nemu. Znova mi začne plakať do hrude.

"Prosím, prepáč mi to. Si jediný, koho mám. Neopúšťaj ma. Mám ťa rád a potrebujem pomoc. Tak strašne to bolí. On ma podvádzal a ja... Bol som hlúpy, hlúpy."

Objímem ho. "Nie si hlúpy. Will bol taký vždy. No myslel som si, že pri tebe sa zmenil. Ale mýlil som sa. To sa zasa spraví. Zastavíme spolu tvoje slzy a zmeníme ich na smiech. Čo ty na to?" odpoveďou mi je nepatrné prikývnutie.

**********************************************************************************
Prešli dva mesiace a ja som schopný zasa normálne žiť. Presťahoval som sa k Charliemu, aby som nemusel vídať Willa, ktorý si k seba vodil všelijakých chlapov a boli dosť hluční. Ako keby sa nimi chcel pochváliť. No aj napriek tomu som šťastný. Mám úžasného kamaráta a Charliemu sa vrátil do očí zasa ten veselý jas. Je moje slniečko. Keď vidí, že sa mračím, vždy ma rozosmeje. Trávime spolu veľa času, ale nie dnešný večer. Išiel na rande a mňa to hnevá. Netuším prečo, ale chcem, aby bol pri mne. Teda tuším, ale nechcem si to priznať. Zisťujem, aký skvelý človek je. Možno nie je taký sexy ako Will, ale o to krajšie srdce má. Povzdychnem si a skúsim sa sústrediť na film, čo mám pustený, no veľmi mi to nejde. Je skoro polnoc a Charlie nikde. Musí sa asi dobre baviť. Ľahnem si a objímem vankúš, ktorý je na pohovke. Vonia po ňom. Často tu leží. "Charlie..." Zašepkám do prázdneho bytu.

**********************************************************************************
Zobudia ma kľúče v zámku. Pozriem sa na hodinku a je pol tretej. Zdvihnem sa a ponáhľam sa ku Charliemu. Potrebujem vedieť všetko. Aj keď ma to nepoteší. "Tak ako bolo? Bol na teba dobrý? Uvidíte sa znova?" zasypávam ho otázkami a on ma obdarí nechápavým výrazom.

"O kom hovoríš?"

"No bol si na rande s tým, no s tým, čo ťa vyzdvihol, tak sa pýtam, aké to bolo."

"Ty si trdlo." Začne sa rehotať.

"Nie som trdlo." Urazím sa.

"Tak dobre, si také trdielko." Objíme ma a dostanem pusu na líce. "Bol to kolega. Mali sme oslavu. Žiadne rande."

"Aha." Skonštatujem krátko, ale v duchu od radosti výskam.

"Rick, bežím spať. Ráno mám školu a potom nočnú, tak sa uvidíme až pozajtra. Nejako to tu zvládni. Dobrú noc." Usmeje sa a zmizne v izbe.

**********************************************************************************
CHARLIE
Bývam s Rickom už nejakú dobu a som šťastný. Pozeráme spolu filmy, hráme hry, naťahujeme sa. Pripadá mi to tak, ako keby sme boli párom, ale bez dotykov a bozkov. No to nezmením. Nikoho k láske nejde donútiť. Ale ja ho milujem a bohužiaľ pre mňa stále viac. Niekedy sa pýtam sám seba, prečo som ho nasťahoval k sebe, ale potom uvidím jeho úsmev a som bezmocný. Potreboval by som sa od neho odpútať a začať žiť svoj život, ale on je teraz môj život. Vždy sa na neho teším, keď sa vraciam k nám domov.

Unavene si položím hlavu na stôl v miestnosti pre zdravotné sestry. "Charlie, zasa Rick?" opýta sa ma moje kolegyňa, ktorá vie o mne všetko. Vždy nado mnou držala ochrannú ruku.

"Hmmm." Zamrnčím.

"Tak mu to už povedz."

"Ale ja nemôžem."

"To sú výhovorky. Môžeš a urobíš to. Vysvetlíš mu, ako to je. A pekne od začiatku. Ak nebude chcieť viac, tak sa predsa nič nezmení."

"Zmení." Odporujem jej. "Bude myslieť na to, že ho milujem a on mňa nie." Povzdychnem si.

"Charlie, ak sa to stane, aspoň sa posunieš ďalej. Takto to už ísť nemôže. Pozri sa na seba. Nie si to ty. Teda pri ňom možno áno, ale keď nie si s ním, tak sa trápiš."

"Hmmm." Týmto naša konverzácia skončí, ale uvedomujem si, že v niečom má pravdu.

**********************************************************************************
Dnes mu to poviem. Áno, dnes. Chodím nervózne po byte a čakám, kým sa zobudí. Viem, že je po nočnej, ale už to viac nevydržím. Uvažoval som nad tým viac, ako je zdravé a dospel som len k jednej veci. Musím mu to povedať. Musím.

"Ahoj." Ozve sa za mnou rozospatý Charlieho hlas.

"Ahoj." Žiarivo sa usmejem a objímem ho. V poslednom čase som to ja, kto vyhľadáva tieto dotyky.

"Deje sa niečo, že tu na mňa čakáš?" pretrie si oči a ide si po kávu.

"No, vlastne áno."

"Tak spusti." Oprie sa o linku a usrkáva tú čiernu tekutinu.

"Vieš... Mohli by sme si ísť sadnúť do obývačky?" prikývne a nasleduje ma. Kávu položí na stolík a mne to vyhovuje. Chytím jeho ruky, pozriem mu do očí a zhlboka sa nadýchnem. "Teraz ti chcem niečo povedať. Prosím, neprerušuj ma."

"Tak dobre." Povie úplne zmätený.

"Ja už na Willa nemyslím. Zmizol z mojej mysle i srdca, ale teraz je tam niekto iný." Viditeľne sebou trhne. "A tým niekým si ty. Ja viem, že sme kamaráti, ale ja ťa tak nejako mám rád viac ako len kamaráta. Charlie, pôjdeš so mnou na rande?" netrpezlivo čakám na odpoveď, ktorá neprichádza. "Charlie?" skúsim to ešte raz. On sa ku mne nakloní a nežne ma pobozká.

"Áno." Zašepká mi do pier.

**********************************************************************************
Prešiel rok odo dňa, keď som sa Charliemu priznal so svojimi citmi. On mi potom vyzradil všetko o svojich pocitoch ku mne a to od prvého dňa, čo ma zbadal. Po tomto som sa cítil hrozne, ale moje slniečko ma z toho behom chvíľky dostalo. Vraj keby sa to nestalo, nie sme spolu. Musel som sa smiať, keď mi uvádzal rôzne možnosti mojich rozhodnutí a ako by to skončilo. Je to môj usmievavý blázonko. Práve teraz na neho čakám v obývačke a vo vrecku skrývam krabičku s prsteňom. Možno je to skoro, ale ja to tak cítim.

**********************************************************************************
CHARLIE
Vraciam sa práve z ordinácie domov. Doktorom nie som dlho, ale zvykám si. To, že som pracoval ako zdravotný brat, je obrovskou výhodou. Som troška unavený, ale dnes večer musím byť fit. Je to rok, čo sme s Rickom spolu a plánujem to s ním osláviť. Odomknem dvere, ale dnes mi Rick nevisí na krku. "Láska?"

"V obývačke." Ozve sa, tak sa tam vyberiem. Len čo do nej vkročím, ostanem pozerať s otvorenou pusou. Všade sviečky a lupene ruží. Rick v obleku a práve si kľaká. On si kľaká. Neznamená to to , čo si myslím. Alebo? "Charlie, si moje slniečko a ja som ako rastlina, ktorá bez neho nedokáže prežiť. Milujem ťa a preto túžim len po jednom, aby sme spolu boli po zvyšok nášho života. Vezmeš si ma?" Trasúcimi rukami otvorí krabičku, odkiaľ na mňa vykukne prsteň. Chvíľku nie som schopný slova. No potom sa mu vrhnem okolo krku, až spadneme na zem.

"Vezmem si ťa. Áno." Nenásytne ho pobozkám a on mi, stále ležiac na zemi, navlečie prsteň. "Čo by si povedal na trošku nemanželského sexu?" zavrním. Rick ma pretočí pod seba a priľahne.

"Vezmem si ťa." Zopakuje moju odpoveď tým svojím sexy hlasom. Pomôže mi na nohy a odvedie si ma do postele. Opatrne ma položí a začne ma vyzliekať. Ja pre zmenu pomôžem s vecami jemu. Rád pozorujem jeho nahé telo. Má ho krásne a tak krásne zapadá do môjho. Dlho sa maznáme a hráme. Rick si vychutnáva každú kúsok mojej pokožky a ja mu to opätujem. Má nádhernú chuť. Som si istý, že jej nikdy nebudem mať dosť. Až potom ma začne pripravovať. Vždy si na tom dáva záležať. Hovorí, že chce, aby som cítil iba rozkoš a nie bolesť. Vraj si to nezaslúžim. Až potom do mňa vnikne. Milujeme sa nežne a pritom dravo. Jeho tvrdšie prírazy sú opakom jeho nežných dotykov. Netrvá dlho a on mi svojím vzrušením zaplní zadoček. Keď zacítim, ako sa vo mne rozlieva semeno, urobím sa s pomocou jeho ruky aj ja. Rick zo mňa vykĺzne a stiahne si ma do náručia. "Milujem ťa, slniečko." Zavrní a znova spojí naše pery. No pri bozkoch neostane.

**********************************************************************************
Volám sa Rick. Mám 28 rokov a som šťastne zadaný. Moja cesta k láske bola komplikovaná, ale nič neľutujem. Keby sa to nestalo, nie som dnes s Charliem, ktorého milujem a on mi tu lásku viac ako len opätuje. Toto je môj príbeh, ktorý mi priniesol ako dobré, tak aj zlé a práve teraz sa pre vás končí. No pre mňa je to len začiatok niečoho nádherného.

 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 tsuky tsuky | 30. června 2012 v 15:38 | Reagovat

a ten koniec...aaachhh celý príbeh je taký krásny

2 Mysticia-sama Mysticia-sama | Web | 30. června 2012 v 23:11 | Reagovat

kawaiii. všechny 3 díly byly dokonalé ^^

3 Kik Kik | Web | 1. července 2012 v 10:33 | Reagovat

Vahaaaa to bolo užasné! Rick nemal šťastie na začiatku .. ale vždy po tom najhoršom má prisť lepšie! :) Teším sa, veľmi.  Charlie si tiež zaslúži byť milovaným a ja som tak tušila, že budu spolu hneď keď sa stretli :P Pretože Will bol divný .. :D  Krásna jednorázovka :)

4 Rhea Rhea | Web | 1. července 2012 v 19:01 | Reagovat

Nádherná jednorázovka, Baru. Jsem nadšená.

5 frux frux | Web | 4. července 2012 v 19:02 | Reagovat

Takže tě nejprve musím pochválit! Moc se ti to povedlo zlatíčko :-*
Jsem strašně šťastná, že nakonec skončil s Charliem.Neviděl to hned na začátku, ale nevadí :-) Takové pěkné to byloo :-) A nechápu Willa. že mu se sebe nebylo špatně. no i takový, kterým jde jenom o sex, jsou. :-D

6 Yukiko Yukiko | E-mail | Web | 27. května 2013 v 17:32 | Reagovat

Já se tak bála že zůstane slepej a zůstane s Willem!!! Charlie by pro něj udělal první poslední...udělá první poslední:D

7 Dora Dora | 9. dubna 2014 v 23:30 | Reagovat

Skvěle napsaná povídka. Čtu ji už po několikáté a určitě ne naposled.

8 barbor barbor | 27. dubna 2014 v 1:06 | Reagovat

[7]:páni, tak to si ma potešila. netušila som, že sa to niekomu môže tak páčiť

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama