Aj taký vie byť život 2

30. června 2012 v 14:59 | Barunka |  Jednorázovky
A pokračujeme :)


CHARLIE
Večer ma zobudí budík. Zaspal som v tom, v čom som prišiel. Povzdychnem si a vstanem. Pripravím si veci aj na zajtra do školy, do ktorej idem rovno z práce a vyjdem z izby. Plánujem ísť do kuchyne, aby som niečo zhltol, ale znechutí ma pohľad na Willa a Ricka na pohovke, kde ho ten kretén podvádza. "Nedajte sa rušiť, už som preč." Utečiem z bytu. Nemám silu tajiť to pred Rickom, ale povedať mu to tiež nemôžem. Netuším, ako to bude ďalej. Ricka milujem a Willovi vďačím za veľa. Prečo? Keby mu bol verný, nejako by som to prekonal, aj keby to bolo náročné, ale takto?

**********************************************************************************
CHARLIE
Služba prebehla v poriadku, len v škole som mal problém nezaspať. Ako mŕtvola kráčam domov, keď mi zazvoní mobil. Rick.

"Prosím." Zodvihnem to.

"Stalo sa to. Milovali sme sa. Včera, keď si odišiel. Prišlo to samo a bolo to úžasné. Najprv ma len hladil a bozkával, potom ma začal vyzliekať a ja som nepovedal nie, lebo som nechcel, aby prestal. Keď si spomeniem na jeho jazyk, ktorý krúži okolo mojej bradavky." V telefóne to na chvíľu stíchne a ja kvôli šoku zo seba nevydám ani slovo. "Prosím, príď dnes ku mne. Chcem ti o tom povedať. Musím sa s niekým o svoje šťastie podeliť."

"Ale ja..."

"Čakám ťa." A položí to.


Sadnem si na najbližšiu lavičku. Toto musím rozdýchať. Rick prišiel o panictvo s tým... s Willom. Prečo sa to stalo? Keď Rick zistí, že ho Will podviedol, položí ho to. On ho miluje. Možno viac ako to, skôr ho zbožňuje. Ale možno s podvádzaním Will prestane, keď s ním teraz spáva. Bože, prosím, nech to tak je. Nech mu stačí už len Rick. Chcem, aby bol šťastný. On si to zaslúži. Nechcem, aby ho Will zranil. Nechcem. Ale keď mu to poviem... Nemyslím si, že mi bude veriť. Will je pre neho ako malý boh. Aj keď je to mrcha, čo sa týka vzťahov. A Rick mu slepo verí.

S povzdychom sa postavím a idem nenadšene k Rickovi do bytu. Len čo zaklopem, privíta ma rozžiarená tvár. Vtiahne ma dnu a posadí na pohovku. "Bolo to dokonalé." Začne a ani ma nepozdraví. "Neplánovali sme to, ale stalo sa a ja to vôbec neľutujem. Cítim, že je to ten pravý. Vôbec sa neponáhľal. Hral sa s mojím telom, maznal ho a pobozkal asi každý kúsok mojej odhalenej pokožky. Priznám sa, že som mal strach, keď mi stiahol nohavice aj s trenírkami. Ale dokonalo odviedol moju pozornosť. Rukami sa ma dotýkal tak nežne. A potom mi ho zobral penis do pusy." Rick sa začervená. "Mal som pocit, že explodujem. Ale to nebolo nič oproti tomu, čo prišlo. Priznávam, že to rozťahovanie mi nebolo vôbec príjemné a jeho vniknutie bolelo, ale počkal na mňa a potom... Dokonalé. Len ma troška bolí zadoček, ale na internete som si našiel, že je to normálne. Ja som taký šťastný."

"Teším sa s tebou, Rick, ale som po dvoch nočných a dnes som mal ešte školu. Porozprávaš mi o tom viac nabudúce. Dobre?"

"Tak fajn. Ale neviem, kedy budem mať čas. Plánujem byť s Willom čo najviac."

"Jasné, chápem." Podarí sa mi vytvoriť krivý úsmev. "Tak sa maj, ja už fakt ledva stojím na nohách." Rýchlo vypadnem z jeho bytu a rýchlo sa dostanem do svojej izby vo Willovom byte. Toto nedávam.

**********************************************************************************
CHARLIE
Moja naivita je teda neskutočná. Veril som, že Will sa spamätá a bude verný, ale nie. Neustále Ricka podvádza a ja sa na to nemôžem pozerať. Posledné týždne sa preto snažím Rickovi niečo naznačiť.
"A si si istý, že Will je ten pravý? Predsa len nechodíte spolu až tak dlho. Teda tri mesiace sú pekná doba..."

"Je ten pravý. Viem to." Odpovie mi s istotou. Na to nemám čo povedať.

"Ale má svoje chyby a..."

"Charlie, sklapni!" Zakričí na mňa Rick. Ten mierumilovný Rick, ktorého milujem.

"Už mám toho vážne dosť. V poslednom čase mám dojem, že nás chceš s Willom rozdeliť."

"Ale tak to..." pokúsim sa namietať.

"Nechaj ma dohovoriť. Dobre som si všimol tie pohľady, ktoré po ňom hádžeš. Mal si šancu byť s ním a nemôžem za to, že si ju nevyužil. Tak sa s tým zmier. Will je môj. Dokonca by som povedal, že nášmu vzťahu prekážaš. Vždy, keď chceme byť spolu, si tu ty. Tak si niekoho nájdi a daj nám pokoj." Zavrčí. Tupo na neho pozerám a nerozumiem. Willa nemilujem, milujem teba. Chce sa mi zakričať, ale tie jeho posledné vety mi rozoberú srdce na kúsky.

"A ja som si myslel, že sme kamaráti." Zašepkám a zbabelo utečiem, aby ma nevidel plakať. Ešteže nie je doma Will. Toto som od neho nečakal. Veď sa im vyhýbam, ako sa dá. Môžem ja za to, že u Willa bývam? Prečo nejdú k Rickovi do bytu? Ja nemám kam ísť.

**********************************************************************************
Charlie sa mi vyhýba, ani mobil mi nedvíha. Takto to ide už vyše týždňa. Bol som riadne hnusný, ale ja tak žiarlim, keď je pri Willovi a hádže po ňom tie pohľady. No to som ešte toleroval. Ale keď ma od neho začal odrádzať. Jednoducho prekročil hranicu. A keď som povedal Willovi, čo sa deje, schválil moju reakciu. Vraj to na neho v poslednom čase skúšal. No chýbajú mi naše rozhovory a jeho rozosmievanie. Som zmätený, ale láska je pre mňa viac ako priateľstvo. No chcem sa mu aspoň ospravedlniť a možno by to šlo nejako vyriešiť. Ak by sme ignorovali tému Will...

"Auuuu." Zakopnem o jednu z krabíc na chodbe. "Čo do čerta..."

"Prepáč, hneď to odnesiem." Ozve sa Charlieho hlas, ale vôbec nie je veselý ako inokedy.

"Nie, to je v poriadku." Usmejem sa. Konečne ho vidím. Dôjdem k nemu a objímem ho. "Prepáč mi to minule, ale Willa tak veľmi milujem."

"To je už jedno. " Zašepká a odstrčí ma. "Sťahujem sa, takže už nebudem prekážať."

"Ako sťahuješ?!"

"Normálne. Našiel som si byt. A vy aspoň budeme mať na seba čas. Nebudem piate koleso na voze. Sám si povedal, že vám mám dať pokoj, tak to robím. Dúfam, že budete šťastní."

"Ale..."

"Prosím, choď do svojho bytu a nerob mi to ešte ťažšie, ako to mám. Prosím." Keď ku mne zdvihne ten svoj smutný pohľad, nemôžem mu odporovať a zmiznem v byte, no sledujem ho cez kukátko. Musel som mu neskutočne ublížiť, taký nikdy nebol. Jeho oči pohasli a vytratila sa z nich radosť. Som hrozný, ale nemal vyštartovať po Willovi. Áno, je to jeho chyba. Snažím presvedčiť sám seba a nakoniec sa mi to celkom podarí. No nie nadlho.

**********************************************************************************
Prejdú ďalšie týždne a máme s Willom polročné výročie. Je to jedna zo svetlých chvíľ. Will na mňa nemá až toľko času kvôli práci a Charlie zmizol z môjho života. Písal som mu správy a skúšal ďalej volať, aby som to napravil, ale nereagoval. Iba raz: *Prosím, nechaj ma odísť. Miluješ Willa a ja by som váš vzťah zničil.* Úplne som to nepochopil, ale nevzdával som to. Možno mi raz odpustí, ale teraz mám pre svojho miláčika prekvapenie. Dnes som kvôli tomu nešiel do práce. Odomknem Williho byt a s košíkom dobrôt vojdem dnu. Potichu cupitám k jeho spálni. Otvorím dvere a... Košík mi vypadne z rúk. Je tam Will, ale nie sám. Šokom sa nedokážem ani pohnúť. Po lícach mi začnú tiecť slzy. "Prečo?" opýtam sa práve zobudeného Willa.

"Ja ti to vysvetlím."

"Nie!" Zakričím. "Povedz, prečo?" jeho výraz sa zmení a ja tam nedokážem nájsť svojho Willa.

"Sex. Vždy som ho mal rád a vždy budem. Nestačí mi jeden chlap. Netvrdím, že v posteli nie si dobrý, ale nestačíš mi. Bolo pekné mať s tebou chvíľu vzťah, ale už to začína byť otravné. Charlie sa poteší, keď zistí, že to konečne vieš." Chladne sa zasmeje. "Nikdy po mne nešiel a vyčítal mi, čo robím. Mal som ho rád, ale nikto mi nebude robiť svedomie. Bolo na čase, aby odišiel. A odísť by si mal aj ty." Povie úplne chladne. Mám pocit, že mi práve mrzne srdce.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama